I. "Koho sa nám nepodarí zjednotiť, toho zjednotia dozorcovia koncentrákov."

Alexander Mach, 5. februára 1939 Rišňovce

Štrnásty marec 1939 sa výrazne zapísal do dejín Slovenska. Vyhlásením Slovenského štátu zhasli všetky nádeje pre slobodomyseľných ľudí a začalo obdobie prenasledovania a zatýkania v duchu v nadpise uvedeného citátu Alexandra Macha. Tak ako fašizmus nezačína plynovými komorami, ale nimi končí, tak fašizmus na Slovensku nezačal 14. marca, ale sa ním len legalizovalo už existujúce fašistické násilie. V tridsiatych rokoch je na Slovensku najsilnejším politickým subjektom Hlinkova Slovenská Ľudová Strana (HSĽS). HSĽS je zároveň predstaviteľom klasickej totalitnej fašistickej strany tejto doby a to ešte pred 14. marcom 1939. Slovami jej predsedu Dr. Jozefa Tisa, predstaviteľa umierneného krídla strany a neskoršieho prezidenta Slovenského štátu, "strana je národ a národ je strana. Strana namiesto národa rozmýšľa, strana namiesto národa hovorí. Čo národu škodí, to strana zakazuje. Strana sa nikdy nepomýli, keď vždy a všade bude záujem národa pred očami". Zastúpená v československom parlamente presadzuje HSĽS politiku autonómie Slovenska v rámci spoločného štátu s Čechmi a Moravanmi. Požiadavka autonómie je ale podľa Tisa vyvodená dobovými okolnosťami. Samotný Tiso neverí, že Slovensko dokáže vziať na seba podobu samostatného štátneho celku a keby ho aj vzalo, neprial by mu vývoj vo svete. Názorové rozdiely vo vnútri strany medzi umierneným krídlom a radikálmi spočívali v otázke, kedy vyhlásiť požiadavku po vzniku samostatného Slovenského štátu. Tak ako umiernené krídlo strany, tak aj radikáli sa otvorene hlásili k programu fašizmu, čo potvrdili napokon aj Piešťanským zjazdom. Najlepšie to potvrdzujú slová šéfa úradu propagandy Alexandra Macha, ktorý na gardistickom zhromaždení v Rišňovciach 5. februára 1939 vo svojej plamennej xenofóbnej reči mimo iné povedal: "Dnes v Rišňovciach manifestujeme za to, aby Slovensko bolo oslobodené od cudzích príživníkov... Zjednotili sme strany... Koho sa nám nepodarí zjednotiť, toho zjednotia dozorcovia koncentrákov... Mať svoj štát znamená život, večný život - nemať svoj štát znamená smrť, večnú smrť pre národ". Čo chceme povedať je skutočnosť, že 14. marcom fašizmus na Slovensku nevzniká. Je tu prítomný už dávno pred tým a tento deň, 14. marec 1939, je len dňom kedy fašistické sily získavajú nad Slovenskom totálnu moc. Svedčia o tom dobové skutočnosti, ktoré vypovedajú o postavení opozície mimo zákon, keď 27. januára 1938 zakázali Slovenskú národnú stranu, 6. októbra 1938 rozpustili komunistickú stranu a 23.novembra 1938 zastavili činnosť Sociálnodemokratickej strany. Ako i určenie HSĽS jediným tvorcom slovenských dejín pre najbližších 6 rokov. Pre upevnenie totálnej moci pod heslom "Jeden Boh, jeden národ, jedna organizácia" schválila HSĽS §58 Ústavy, ktorým učinila HSĽS jedinou organizáciou prostredníctvom ktorej sa slovenský národ zúčastňuje na štátnej moci. Nezaostáva ani v pogromoch Hlinkovej Gardy na Židov a antifašistov. Po vzore nemeckých organizácii SA bolo vybudované politické vojsko Hlinkova Garda, ktorá najprv pôsobila v ilegalite, no za krátky čas sa ich teror stal legálnym. "Z tohto miesta odkazujem všetkým Židom a Čechom, aby si zapamätali, že hlavný veliteľ Sidor dal svojím prvým dôstojníkom dýky a tie nesú nápis "naspäť cesta nemožná" ... Na Slovensku už nebude ani český ani židovský režim... upozorňujem a varujem vás, páni Židia, že tú gardu, ak ju budete provokovať, my na uzde neudržíme". To je len krátka ukážka z reči náčelníka štábu HG K. Murgaša z už spomínaného gardistického zhromaždenia v Rišňovciach. To všetko ešte pred marcom 1939. 28. mája 1943 udelil Tiso K. H. Frankovi najvyššie slovenské vyznamenanie veľkokríž radu slovenského kríža za účasť na vraždách českých študentov a zničenia Lidíc. HSĽS sa aktívne zúčastňuje na potláčaní Slovenského národného povstania a pozýva nemecké vojská na jeho potlačenie. Po salzburských poradách niektorí vládni činitelia na základe ústavného zákona č. 210/1940 Sl. z. nariadením z 9.septembra 1941 č. 198/1941 Sl z. (židovský kódex) vyradili Židov úplne z hospodárskeho a sociálneho života, zbavili ich ľudských práv a majetku a neskoršie v roku 1941 a začiatkom 1942 nariadili zriadiť pre Židov koncentračné tábory v Seredi, Novákoch ako i deportácie do Nemecka a Poľska, čo malo za následok 70.000 ľudských životov. Neboli to však len Židia, kto bol prenasledovaný a zabíjaný. HSĽS vládnym nariadením č. 32/1939 Sl. z. zriadila 1.januára 1940 Ústredňu štátnej bezpečnosti, ktorá dala uväzniť asi 3000 odporcov režimu - najmä antifašistov - na ľubovolný čas v koncentračnom tábore v Ilave, alebo v policajných väzniciach. Toto je len útržok z nie tak dávnej minulosti na to, aby sme na ňu mohli zabudnúť!

II. "Garda...vedie svojich členov...konsolidácii spoločnosti v zmysle národných tradícií, národného socializmu a rehabilitácie 1. Slovenskej republiky."

Program S.V.O. - Garda

"Vo svojich ideách vychádzame z odkazu otca Andreja Hlinku a Jozefa Tisu, popredných osobností národných dejín, ktorí napomohli vzniku 1. štátneho útvaru Slovákov a určili politické smerovanie ku ktorému sa hlásime. V zmysle ich programu chceme budovať 2. Slovenskú republiku na kresťanských a národných tradíciách." Slovenská Vlastenecká Organizácia Garda nie je jediným predstaviteľom krajnej pravice na Slovensku, ktorá sa hlási k odkazu fašistického Slovenského štátu z vojnového obdobia. Každý rok sa môžeme stretnúť s organizáciami a stranami, ktoré pri príležitosti osláv 14. marca ako dňa vzniku Slovenského štátu legálne demonštrujú svoju silu. Nie sú to bezvýznamné subjekty. Sú to strany, ktoré zasahovali a zasahujú do našich životov aj z kresiel parlamentu či samotnej vlády. Práve takouto stranou bola donedávna aj Slovenská národná strana (SNS) a jej odštiepená frakcia Pravá SNS. V oficiálnej rovine nereprezentujú radikálne krídlo. Svojou silnou agitáciou za národné záujmy a cítenie prenášajú zodpovednosť za sociálne problémy na minoritné skupiny a snaží sa tak vytvoriť konsenzus pri obrane národných záujmov Slovenska. O tom, že sa nejedná o patriotizmus, nás presvedčujú výroky jednotlivých predstaviteľov týchto strán ako i personálne prepojenie s radikálnou fašistickou scénou. Či už ide o Mládež SNS, ktorej predsedníčka krajskej organizácie v Košiciach sa spolupodielala na vytváraní "informačného servera bielej sily White Front" otvorene neonacistickej webovej stránky alebo o zadržaných účastníkov nacistických koncertov s členskými preukazmi SNS. O skutočnosti, že sa jedná o vedomé prepojenie s radikálnou krajnou pravicou vypovedá prehlásenie toho času predsedníčky SNS Anny Malíkovej v rozhovore pre Plus 7 Dní, keď reagovala na otázku či má SNS mechanizmy, ako zabrániť vstupu neonacistov a iných extrémistov do jej radov tvrdením "samozrejme. Takíto sa nemôžu stať členmi našej strany". Na otázku ako ich odhalia odpovedala predsedníčka slovami "u nás existuje vstup členov na úrovni miestnych organizácií, ktoré sú základnými bunkami strany. Ľudia sa dostatočne poznajú". O tom, že i malé organizácie a strany krajnej pravice môžu predstavovať nebezpečenstvo pre slobodu svedčia voľby v Českej republike z júla 2002, kde vo všeobecnosti získala krajná pravica pre seba takmer 150 000 hlasov. Čechy však nie sú jedinou krajinou, kde je krajná pravica na vzostupe. Silnejúce nacionálne a rasistické vášne proti prisťahovalcom a ľavici sa najviditeľnejšie prejavujú v susednom Rakúsku, kde Slobodní (FPO) sedia vo vláde. Nezaostáva ani Francúzsko s Le Penovým Front National, ktorého od prezidentského úradu delila prehra francúzskeho národného mužstva na majstrovstvách sveta vo futbale v Japonsku a Korei. Fašisti sú opäť v našich mestách a vychádzajú z krčiem kričať svoju hnedú revolúciu. Je zarážajúce a zároveň nebezpečné, že neofašisti sa voľne pohybujú v uliciach Bratislavy. Že s ohľadom na našu poznačenú históriu môžu slobodne oslavovať fašistický režim bez akéhokoľvek postihu za asistencie a ochrany policajných zložiek pred militantnými antifašistami. Že neexistuje žiadna fyzická opozícia, ktorá by zastavila šírenie ich bielej nenávisti. Alebo sa predsa niečo zmenilo?

III. "V ktorom bode tejto pokračujúcej tradície je možné nakresliť hrubú čiaru a povedať, že fyzická opozícia proti fašizmu už nie je viac akceptovateľná?

Hrdinovia alebo Zločinci - Antifašistická Akcia Anglicko

Keď Antifašistická Akcia Londýn organizovala medzinárodnú antifašistickú konferenciu v roku 1997, stretla sa so zákazom zo strany Londýnskej labouristickej rady. Hlavným argumentom radnice, na ktorej budove je vystavená pamätná tabuľa s nápisom "Pripomíname si dobrovoľníkov, ktorí sa vypravili z tejto oblasti, aby bojovali v medzinárodných brigádach a občanov, ktorí podporovali Španielsku republiku v boji proti fašizmu", bola pripravenosť AFA použiť silu proti fašistom. "Použitie sily proti fašizmu je prijateľné, pokiaľ sa to odohráva v minulosti alebo v inej krajine. Potom to môže byť dokonca považované za hrdinstvo. V súčasnosti to ale musí byť odsúdené." Nie je to len skúsenosť Antifašistickej Akcie z Anglicka. Kriminalizácia militantných antifašistov je celosvetový problém, aj napriek skutočnosti, že militantný antifašizmus má za sebou množstvo významných úspechov. Fyzická opozícia voči fašistom má dlhú tradíciu. Prvé iniciatívy zamerané na militantný odpor voči fašistom vznikali už začiatkom dvadsiatych rokov. Tvorili ich prevažne ľudia, ktorí boli fašistickému násiliu vystavení najviac. Od pracujúcich radikálov cez anarchistov, revolučných socialistov, komunistov a radikálnych odborárov. Prvá Antifašistická Akcia vznikla v roku 1932 v Nemecku po zániku radikálneho antifašistického spolku Roter Frontkampfer Bund. Jej úlohou bolo vytvárať po celom Nemecku antifašistické výbory schopné fyzickej konfrontácie voči hnedému teroru praktikovanému údernými zložkami SA pri Hitlerovej NSDAP. Po nástupe Hitlera k moci v roku 1933 prechádzajú títo antifašisti do ilegality. Mnoho z nich končí vo väzeniach alebo priamo v koncentračných táboroch. Tí, ktorým sa podarilo zachrániť tvorili ilegálnu antifašistickú sieť v Nemecku alebo odišli v roku 1936 bojovať do Španielska proti fašistickému puču generála Franka. Nie je to však len Nemecko a Španielsko, kde fašisti narazili na fyzický odpor z radov militantných antifašistov. Často krát horúce chvíle pripravujú antifašisti fašistom po celej Európe, vrátane Veľkej Británie, Talianska, ale i samotného Slovenska, kde militantná opozícia voči fašistickému Slovenskému štátu vyvrcholila Slovenským národným povstaním v auguste 1944. Keď bolo násilie proti fašistom legitímne v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, keď dnes sa učíme v školách o hrdinských činoch antifašistov vo vojnovom období, prečo sú dnes militantní antifašisti stavaní mimo zákon? Stane sa fyzická opozícia voči fašizmu legitimná až v okamihu, keď sa opäť krajná pravica dostane k moci? Máme ten dojem, že vtedy bude už neskoro! Situácia na Slovensku a zvlášť v Bratislave sa výrazne podobá koncu 19. storočia a prvým trom desaťročiam 20. storočia v Nemecku, kedy bola silná vlna neorganizovaných antisemitistických a rasových útokov. Na Slovensku však na šťastie chýba politický subjekt, ktorý by dokázal ponúknuť platformu pre zjednotenie rozdrobeného umierneného a radikálneho neofašistického a neonacistického hnutia a zároveň osloviť širšiu verejnosť tak, ako sa to podarilo NSDAP v Nemecku v tridsiatych rokoch. My sme Antifašistická Akcia Bratislava [AAB]

IV. Prečo sme vznikli

Nežijeme v boháčskych štvrtiach, aby sme mohli viesť bezstarostný život. Žijeme životom pracujúcich ľudí v uliciach Bratislavy, kde sme vystavení každodenným problémom. Jedným zo zásadných problémov, ktoré predurčujú náš život tu, sú neofašisti. Nepatríme ku skupine ľudí, ktorí svoj tolerantný až priateľský vzťah k neofašistom ospravedlňujú nezáujmom o politiku. My tiež nemáme radi politiku. No v prvom rade nemáme v obľube politikov! Záleží nám na mieste, kde žijeme a za akých podmienok tu žijeme. Neexistuje žiadny neutrálny postoj medzi fašizmom a antifašizmom. Každý musí vedieť zaujať rozhodné stanovisko. A my sa hrdo hlásime k antifašizmu, ktorý by mal byť pre každého človeka prirodzenou samozrejmosťou. Potreba vytvoriť fyzickú opozíciu voči fašistom ako i vytvoriť priestor pre slobodný rozvoj Bratislavy nás doviedla k založeniu Antifašistickej Akcie Bratislava [AAB]. Hlásime sa tak k zodpovednosti.

V. Proti fašistom v podnikoch, na ulici, na futbalových štadiónoch

Bratislava nie je bezpečným mestom, ktorá zaručuje slobodný kultúrny a sociálny rozvoj pre všetkých ľudí bez ohľadu na farbu pleti a národnostný, či sociálny pôvod. Množiace sa rasové útoky ako i útoky na vstúpencov iných subkultúr sa najviac odohrávajú práve v podnikoch, v uliciach Bratislavy ako i na futbalových štadiónoch. Nesúhlasíme s názorom, že fašistické násilie je záležitosťou výhradne mládeže a preto mu netreba venovať toľko pozornosti. Napriek faktu, že u mnohých z nich nejde v skutočnosti o rasizmus, ale o kult sily, stále tu ostáva názorová časť, ktorá dáva za pravdu slovám Filipa Vávru, českého neonacistu a člena neonacistického združenia Národný Odpor. Ten mimo iné povedal, že "na to, aby Národní Socialisti porazili v 20. a 30. rokoch Rudú frontu, potrebovali bitkárov z SA. Na to, aby mohli vytvoriť fungujúci systém a udržať ho, potrebovali elitu z SS. My sa snažíme niečo podobné vytvoriť z Národného odporu". Vhodne ho dopĺňajú slová predných predstaviteľov krajnej pravice vo Veľkej Británii o fašistickom boji, ktorý podľa nich "začína získaním kontroly nad ulicami miest", pretože ovládnutie ulíc je základným predpokladom pre získanie politického vplyvu. Pre nás je dostačujúcim dôvodom k akcii už samotné pravicové násilie vychádzajúce z kultu sily. Koľko ľudí musí byť ešte napadnutých? Koľko ľudí musí byť ešte zranených, či zabitých? Je to krutá daň za dospievanie, nemyslíš? A kedy to skončí? Kým jedna generácia z fašistického násilia vyrastie, nová generácia do neho začína dorastať. Kruh je uzavretý a Tvoja ľahostajnosť im dáva potrebnú autoritu, ktorá sa stáva pre mládež vzorom! Nehovoriac o voličskom potenciáli, ktorý do budúcnosti so sebou táto rasizmom a xenofóbiou poznačená mládež prináša. My Antifašistická Akcia Bratislava [AAB] nadväzujeme na tradíciu militantného antifašizmu. Hlásime sa k fyzickej opozícii proti fašistom, pretože táto stratégia sa tak ako v minulosti, tak aj v prítomnosti preukázala ako veľmi efektívna pri vytláčaní fašistov z verejného života. Ako príklad môže poslúžiť Anglicko, kde v apríli 1994 na základe dôslednej práce Antifašistickej Akcie a rôznych iných militantných antifašistických skupín sa otvorene fašistická Britská Národná Strana stiahla z verejného života prehlásením, že už nebudú organizovať "žiadne pochody, žiadne stretnutia a žiadne akcie". Nie sme primitívni násilníci. Nemienime sa už ale ani viac vystavovať násiliu fašistických gangov a obávať sa o bezpečnosť ako svojich rodín, tak o bezpečnosť nás samotných. Nemienime tráviť čas v kaviarňach akademickými rečami o antifašizme, ale ideme cestou priamej akcie. Staviame fyzickú konfrontáciu všade tam, kde sa neofašisti zhromažďujú a kde šíria svoju nenávisť. Odmietame spoluprácu so štátnymi represívnymi zložkami ako i s boľševikmi, pretože sú pre nás rovnakými nepriateľmi slobody ako samotní neofašisti.

VI. Proti fašistom v škole a na pracovisku

Bolo by naivné domnievať sa, že keď zastavíme fašistov v uliciach Bratislavy, zničíme tým zároveň fašizmus ako taký. Aj keď eliminácia neofašistov je veľkým víťazstvom a má veľmi blízko k úplnej porážke fašizmu, história nás učí, že poraziť fašistov vo fyzickom boji nestačí. Jednou z úloh, ktorú v Antifašistickej Akcii Bratislava [AAB] sledujeme, je poukázať na príčinu vzniku a rozmachu krajnej pravice. Ako sme už písali, neofašisti prenášajú zodpovednosť za sociálne problémy na minoritné skupiny. Vo svojej propagande obviňujú prisťahovalcov, že nám kradnú prácu ako i miesta na vysokých školách a výrazne sa podieľajú na kriminalite v krajine. To sú práve témy, ktoré najviac oslovujú verejnosť a dopomohli neofašistom k množstvu víťazstiev všade vo svete. V časoch, kedy najmä na Slovensku, sa prehlbuje sociálna mizéria pracujúcej majority spoločnosti a sú jej ukrajované zo dňa na deň stále väčšie a väčšie kusy sociálnych práv a istôt, kedy vznikajú hladové doliny a pracujúci strácajú vlastnú dôstojnosť ako i nádej do budúcnosti, získava krajná pravica svojimi lacnými riešeniami na popularite. Redukovať počet cudzincov, zastaviť príliv nových utečencov so žiadosťou o azyl nerieši vo svojej podstate problém kapitalizmu. Sú to práve kapitalisti so svojou zvrátenou teóriou voľného trhu, ktorá vytláča ľudí na okraj spoločnosti a nedovolí im žiť rovnocenný plnohodnotný život. Jedno či sú pôvodu slovenského alebo zahraničného, tak ako sa nás snažia ultrapravičiari presvedčiť. Sú to práve tieto dôvody, ktoré nútia ľudí cestovať za prácou do cudziny. Stať sa lacnou pracovnou silou, aby mohli uživiť svoje rodiny. Ak sa im však nepodarí získať prácu a sú z každej strany spoločnosti odmietaní, jediným prostriedkom ako zaobstarať obživu sa stáva kriminalita. Neobhajujeme zločin! No pre nás je najväčším zločinom, ak je človeku odobraná vlastná dôstojnosť a sloboda. Je príliš jednoduché odsúdiť, než hľadať skutočné riešenia a skutočné príčiny problémov! Našimi nepriateľmi nie sú cudzinci. V rovnakej situácii sa môže ocitnúť ktokoľvek z nás. Prisťahovaleckou otázkou a obranou tzv. národných záujmov fašisti vo vládach ako na republikovej, tak aj na krajskej úrovni, len začínajú. Zastúpenie fašistov vo vláde krajiny neznamená nutne otváranie koncentračných táborov. Koncentračnými tábormi fašizmus nezačína, ale isto končí. Ak sa podarí zrealizovať krajnej pravici v Európe víziu "Európy národov", tzv. Euronat, v ktorom sú zastúpené takmer všetky oficiálne krajne pravicové strany v Európe, je ku koncentračným táborom už len krôčik. Predtým však prídeme o všetky práva a slobody, tak ako sa to dialo za Tisa v tridsiatych rokoch. Zakázanie opozície, kriminalizácia všetkých antifašistov, zrušenie odborových a sociálnych práv. Školstvo sa stane inštitúciou na kontrolu mysle, ktorú vhodne doplnia média ovládané vládnou stranou. Antifašistická Akcia Bratislava [AAB] nevytvára na pracoviskách a školách len opozíciu proti fašistom, ale i proti príčinám, ktorá dovoľujú vzniknúť tejto ideológii. Antifašistický boj nutne súvisí s bojom sociálnym. Skutočnou odpoveďou na sociálne problémy nie je hlasovací lístok vo voľbách do parlamentu. Skutočnou odpoveďou na sociálne problémy je radikálna odborová a komunitná opozícia voči kapitalizmu! Sociálny boj sa nevedie raz za štyri roky pri volebných urnách, ale každý deň v škole a na pracovisku. Antifašistická Akcia Bratislava [AAB] podporuje však len iniciatívy a organizácie, ktoré stavajú na princípoch priamej akcie, samosprávy, solidarity, priamej demokracie zdola a antiautoritárskom princípe. Alternatíva nie je vo vláde tvrdej ruky. Ani z prava! A ani z ľava!

VII. Kultúrou proti fašistom

Nežijeme len prácou, ale i kultúrnym životom. Práve kultúra je pre mnohých z nás, pracujúcich a študentov, zo sociálnych dôvodov nedostupná a stáva sa z nej komerčný gýč. Antifašistická tematika v nej nie je obsiahnutá tak, ako bola vo veľkej miere zastúpená v literárnych ako i divadelných dielach po vojne. Táto téma však ostáva naďalej aktuálna. Nemusíme čakať na porážku ďalšieho Hitlera, aby problematika fašizmu i v kultúre opäť získala na význame. Militantný antifašizmus musí opäť zaujať svoje platné miesto v kultúre a práve o to sa my Antifašistická Akcia Bratislava [AAB] svojou činnosťou tiež usilujeme. Pretože i kultúra sa výrazne podieľa na formovaní osobnosti mladého človeka, nemôžme podporovať súčasnú mainstreamovú kultúru, ktorá vedie ľudí k pasivite. Konzumovanie kultúry dostáva prednosť pred tvorivosťou a vytláča tak vlastnú iniciatívu na pokraj záujmu. Kultúra musí získať späť svoju nezávislosť a stať sa plénom pre kritiku vecí verejných. Nevyhýbame sa ani tomuto kroku a naopak, podporujeme všetky kultúrne aktivity, ktorých cieľom je vytvárať slobodný priestor a bojovať proti všetkým prejavom xenofóbie a rasizmu. Od publikačnej činnosti, cez hudbu, internet, rádio až po divadlo a film. Sami sa snažíme pôsobiť i na tomto poli a propagovať tak myšlienky proti fašizmu a samotným fašistom. Vytvárame si vlastné média a vlastné informačné siete, ktoré sú zároveň aj odpoveďou na nezáujem a ignoráciu mainstreamových médií o danú tému. Fašistov musíme poraziť na všetkých frontoch. Kultúru a osvetovú prácu nevynímajúc. Kultúra môže zohrať dôležitú úlohou pri hľadaní cesty k vzájomnému spolunažívaniu v mieri ľudí rôzneho pôvodu. Práve kultúra sa môže stať megafónom antifašizmu. Šíriteľom nášho posolstva. Môže nás len obohatiť. V žiadnom prípade však rozdeliť a odcudziť. V Bratislave predsa nemôžu mať fašisti z kultúrneho hľadiska už vôbec miesto, pretože väčšina z nás, bratislavčanov, sme potomkovia prisťahovalcov a Bratislava bola vždy epicentrom spolunažívania viacerých národností a kultúr! Multikultúrna spoločnosť neznamená nutne potlačenie a úplný zánik pôvodných kultúr. Našou vlasťou je zem. Našim národom je ľudstvo. Našim zákonom je rovnoprávnosť.

VIII. Antifašistická Bratislava

Sme to my, kto žijeme v štvrtiach Bratislavy a sme to práve my, kto si ich musí vyčistiť od fašistickej špiny. Nikto iný to za nás neurobí. Hlavnou úlohou Antifašistickej Akcie Bratislava [AAB] je podnecovať obyvateľov Bratislavy k vytváraniu nezávislých antifašistických výborov a následná koordinácia aktivít týchto výborov. Záleží nám kde žijeme a za akých podmienok tu žijeme. Problém fašizmu v Bratislave je predsa problémom každého z nás, je problémom každého bratislavčana. A musia to byť práve bratislavčania, kto vykope fašistov z nášho mesta a s nimi vynesie aj strach z ulíc. Bratislava sa musí stať antifašistickou Bratislavou. Bezpečným miestom pre život. Aby sme ju bezpečnou urobili, potrebujeme zmenu. Nie reformu, kozmetickú úpravu na povrchu. Ale skutočnú zmenu a to zmenu radikálnu. Ako v myslení nás samotných. Fyzická opozícia proti fašistom nesmie byť morálne odsudzovaná. Naopak, musí sa stať pre každého z nás prirodzenou súčasťou našich každodenných životov. Ako povedal Albert Einstein, "som presvedčený, že je nutné použiť násilie vo všetkých prípadoch, keď sa rozmáha fašizmus". Musíme dať neofašistom pocítiť, že nie sú len neakceptovateľní, ale nebudú už viac ani len tolerovaní. A to všade. V práci, v škole, na ulici. Tak musí prísť radikálna zmena aj v pomeroch spoločenských. Fyzická opozícia proti fašistom nesmie byť kriminalizovaná. Zároveň však antifašistická činnosť nesmie skončiť len u fyzickej konfrontácii neofašistov. Pretože, aj keď by sme aktívnou antifašistickou prácou vyhnali na nejaký čas fašistov z nášho mesta, bez odstránenia skutočných príčin vzniku a vzostupu fašistickej ideológie je len otázka času, kedy nám do mesta opäť vpochodujú. Antifašistická práca musí byť dôsledná, pretože inak sa z nej stane nekonečný bludný kruh a nacisti sa budú vždy v istých časových úsekoch vracať, aby demonštrovali svoju silu. Tak ako nám to dávajú pocítiť deň čo deň. Porazenie fašistov neznamená nutne porazenie fašizmu. Smutnou výpoveďou tejto skutočnosti sú udalosti zo súčasnosti, kedy sa krajná pravica po viac ako piatich desaťročiach od pádu Hitlerovej Tretej ríše opäť usiluje získať vládu nad krajinami Európy. Čo teda navrhujeme? Ako sme už písali, hlavnou úlohou Antifašistickej Akcie Bratislava [AAB] je podnecovať obyvateľov Bratislavy k vytváraniu nezávislých antifašistických výborov. Podnecovať v každom obyvateľovi Bratislavy vlastnú iniciatívu v eliminácii fašistov v našom meste. Prebrať zodpovednosť za stav Bratislavy. Nie voľbou primátora raz za štyri roky, ale každodennou prácou a striktným odmietaním tolerovať fašistov všade tam, kde sa zjavia. Jedno rozprášenie fašistickej demonštrácie je v reálnom živote viac ako tisíc trestných oznámení. Aj tak zapadnú prachom. Spýtajte sa na to nacistov z Britskej Národnej Strany. Nie je to ale len o fyzickej konfrontácii ako sme sa už zmienili. Tá problém fašizmu komplexne nerieši. Fyzická opozícia eliminuje len produkt fašizmu - fašistov. Preto porazenie fašizmu musí byť úzko spojené s odstránením príčin, ktoré mu dovoľujú vzniknúť. Nezabúdajme, že aj v Nemecku v tridsiatich rokoch bola parlamentná demokracia a trhový kapitalizmus. Naša alternatíva je Bratislava bez fašistov. Sociálne spravodlivá, samosprávna a slobodná. Bratislava, ktorej správa sociálneho, ekonomického a politického života bude určovaná potrebami obyvateľov Bratislavy. Nie politikmi a lobbystickými skupinami. Kde je každému dovolené viesť plnohodnotný dôstojný život ako po stránke sociálnej, tak i kultúrnej. Nie sme politická strana a tak nedávame žiadne sľuby. Tvrdíme len, že čo si sami nevezmeme nikto nám zadarmo nedá. Sme to my, obyvatelia Bratislavy, kto tu žije a sme to my, kto môže a zároveň musí meniť chod vecí. Tak, aby Bratislava bola našim mestom. Mestom, kde náš hlas je rešpektovaný. Kde sme to my, kto určuje pulz života tohoto mesta a necítili sa v ňom ako cudzinci, ktorí v ňom nemajú absolútne žiadne slovo. Bratislava bez fašistov, politikov a parazitov. Pretože nie sú to len fašisti, kto nám otravuje život.
Bratislavou to len začína.

v Bratislave, 9. októbra 2002